Výbor Lesy-p.s. Beluša Vás srdečne pozýva na riadne zasadnutie valného zhromaždenia Lesy Beluša-pozemkové spoločenstvo, ktoré sa uskutoční

Program:

1. Prezentácia účastnikov od 13:00 do 14:00 hod.
2. Privítanie a schválenie programu.
3. Voľba mandátovej a návrhovej komisie, zapisovateľa a overovateľov zápisnice.
4. Správa o činnosti pozemkového spoločenstva za r.2023.
5. Správa o hospodárení pozemkového spoločenstva za r.2023.
6. Správa odborného lesného hospodára za rok 2023 a hospodársky plán na rok 2024.
7. Správa dozornej rady za rok 2023.
8. Zmena zmluvy.
9. Diskusia, návrhy a pripomienky členov spoločenstva.
10. Schválenie návrhu uznesenia.
11. Ukončenie valného zhromaždenia a vyplatenie podielov z hospodárskej činnostiza r.2023.

Samovýroba ČLEN:

Haluzovina: 4,20€ s Dph

Hrubie: 15€ s Dph na podiel 1000 m2/5€ s Dph

Drevo na skládke – svoj odvoz:

15€/PrM + Dph – cena na podiel 1000 m

25€/PrM + Dph nad podiel

Samovýroba – NEČLEN (palivo pre nečlenov po vybavení členov):

Haluzovina: 18€ s Dph

Hrubie: trhová cena mínus 30%

Pozemkové spoločenstvo Lesy Beluša oznamuje, že pre komunikáciu s členmi spoločenstva je otvorená kancelária v novej budove urbáru na ulici Janka Kráľa (zelená budova vpravo pred diaľničným mostom smerom na Agrotip Beluša) každú stredu v nepárnom týždni od 15,00 do 17,00 hod.

Historicky všeobecne overeným spôsobom preukazovania vlastníckeho práva k pozemkom je zápis vo verejnej (štátnej) evidencii. Predmetom zápisu je jednak pozemok samotný a jeho určovacie znaky a jednak vlastnícke prípadne iné práva k ním a ich obmedzenia. Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny od roku 1945 dnešný kataster nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulosti sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia (Benešove dekréty), prídely pôdy, združstevňovanie pôdy, dedičské konania či rôzne kúpnopredajné zmluvy medzi občanmi. Navyše, v pozemkových knihách sa neuvádzali adresy ľudí, ich dátumy narodenia, prípadne rodné čísla, čo je potrebné pri zápise vlastníckeho práva k pozemku predložiť dnes.

Zvlášť negatívny vplyv na centrálnu evidenciu pozemkov malo to, že po roku 1951 už zápis v pozemkovej knihe nebol podmienkou vzniku a preukázania vlastníctva. Význam pozemkových kníh sa zásadne znížil, pretože sa nimi už právo neriadilo. Po roku 1964 sa viedla len tzv. evidencia nehnuteľností, ktorá neobsahovala komplexné informácie o právach k parcelám. Neporiadok v centrálnej evidencii pozemkov a vo vlastníckych právach sa stal vážnou prekážkou podnikania najmä po novembri 1989. Nevyhovujúci stav evidovania vlastníckeho práva k pozemkom sa začal riešiť až v roku 1991, kedy sa zakladala evidencie právnych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam. Prijatím zákona č. 330/1991 Zb. „O pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách“ sa predpokladalo, že problém komplexného evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam bude vyriešený. Na základe toho zákona sa rozpracovalo 87 projektov pozemkových úprav. Počas aplikačnej praxe sa ale ukázal postup podľa tohto zákona časovo aj finančne náročný. Hlavnými príčinami bola rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, neschopnosť doložiť vlastnícke vzťahy a bol aj nízky záujem vlastníkov o usporiadanie svojho majetku, pretože v praxi to bolo väčšinou ťažko realizovateľné.

Po zhodnotení skúseností sa vypracovala tzv. „Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v SR” a schválené bolo aj „Organizačné zabezpečenie projektu usporiadania pozemkového vlastníctva”. Na základe týchto dokumentov sa začali spracovávať zjednodušené registre vlastníckych práv.V roku 1995 bol prijatý zákon NR SR č. 180/1995 Z.z. „O niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom“. Obsahom tohto zákona bolo konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Zisťovali sa všetky dostupné údaje o pozemkoch a na ich základe bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (tzv.ROEP). Jeho účelom bolo jednorázovo vyhotoviť a následne aktualizovať súhrn dostupných údajov, ktoré poskytli určitú právnu istotu a súčasne umožnili preukazovanie vlastníckeho práva všeobecne platným spôsobom. Následne boli zostavené a schválené dva registre pre evidenciu parciel, register „E“ a „C“. Z pôvodného počtu 3525 katastrálnych území v Slovenskej republike bolo v roku 1996 schválených celkom 608, v ktorých sa malo postupne uskutočňovať konanie na základe ROEP. Zmyslom toho bolo sústrediť všetky dostupné údaje o pozemkoch v danom katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim. To v konečnom dôsledku znamenalo zrýchlenie operácií na trhu s nehnuteľnosťami a aj zvýšenie právnej istoty vlastníkov k nehnuteľnostiam.

Parcely registra C katastra nehnuteľností sú parcely, ktorých hranice sú zobrazené na katastrálnej mape, čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E. Register C pokrýva celé katastrálne územie, to znemená, že každý pozemok je obsiahnutý v nejakej parcele registra C. Parcely registra E katastra nehnuteľností sú parcely zapísané v katastri, ich hranice sú zobrazené na katastrálnej mape ale nie sú v teréne viditeľne zamerané. Sú to napríklad prípady malých roličiek, začlenených do veľkých lánov, ktoré obhospodarovalo Jednotné roľnícke družstvo.Počas zameriavania pozemkov do r. 1964, kedy začali vznikať dnešné katastrálne mapy, boli zaznamenané len veľké obhospodarovaná parcely a malé pozemky v registri E neboli usporiadané.

V súčasnosti je celá SR je zobrazená v katastrálnych mapách a rozdelená na parcely registra „C“, ktoré sú označovane v zmluvách ako parcely CKN. Často sú úplne odlišné od parciel registra „E“, lebo to boli väčšinou parcely prevzaté z pôvodného stavu zapísané len v pozemkových knihách. Parcely EKN sú zobrazené na mape určeného operátu a parcely CKN sú zakreslené v katastrálnej mape. Parcely registra E majú často hranice v teréne nezreteľné. Pozemok existuje, ale je súčasťou väčšej parcely. Je tu potrebná identifikácia a prevod parciel na stav registra „C“. Pri EKN parcelách nie je ani rozhodujúci druh daného pozemku, ako je uvedený v LV.Neplatí, že jedny sú napríklad orná pôda a druhé len zastavané plochy.

Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra „E“ katastra nehnuteľností môžu si tieto pozemky previesť do registra „C“. Na tento účel slúži geometrický plán na obnovenie pôvodných pozemkov registra „E“. Parcely registra „E“ katastra majú na liste vlastníctva uvedený druh pozemku, ktorý nie je záväzným údajom a nemusí byť platný. Pri prevode parcely E na parcelu C sa môže zmeniť aj výmera parcely, z toho dôvodu sa odporúča vyhotoviť si geometrický plán na obnovu pôvodných pozemkov pri kúpe a predaji pozemkov. Problémom môže byť aj získanie úveru a založenie pozemku z dôvodu nejednoznačnosti výmery a druhu pozemku. Tu sa tiež odporúča vyhotoviť si geometrický plán. Prevod parcely z registra E na parcelu registra C bude bezpodmienečný, ak chcete na týchto pozemkoch stavať stavbu a získať stavebné povolenie.Na vyňatie z pôdneho fondu je potrebný geometrický plán.

Cieľom vzniku registra bolo vykonať vlastnícku inventarizáciu pozemkov a identifikovať vlastníkov. Kataster nehnuteľností sa tak dal do súladu s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom. Dôsledkom toho však je, že obrovské výmery pôdy tzv.nezistených vlastníkov prepadajú v prospech štátu a následne ich získavajú obce.Zákon číslo 180/1995 stanovuje, že od 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným vlastníkom prechádzajú do vlastníctva štátu. Podmienkou je, aby minimálne rok boli v katastri nehnuteľností zapísané ako pozemky nezistených vlastníkov. Pozemky nezistených vlastníkov sú po zápise registra v správe Slovenského pozemkového fondu, prípadne v správe štátnej organizácie lesného hospodárstva (lesné pozemky), ale vlastnícke práva nezistených vlastníkov sú stále platné. Ak sa niekto identifikuje ako nezistený vlastník, musí preukázať k danému pozemku svoje vlastnícke práva, alebo práva svojich predchodcov verejnou listinou, ktorá tieto práva osvedčuje. Po preukázaní vlastníctva je majiteľ zapísaný do katastra nehnuteľností.

Pri usporiadaní právnych vzťahov k pozemkom, ktorých vlastník je nežijúcou osobou je potrebné podať na príslušný okresný súd žiadosť o začatie dedičského konania podľa mena poručiteľa. Po zápise vlastníka pozemku na miesto nezisteného vlastníka na liste vlastníctva, zaniká aj správa pozemku v Slovenskom pozemkovom fonde.

Členmi spoločenstva sa môžu stať všetci vlastníci pozemkov s lesnými porastami, ktorí prenechajú svoje nehnuteľnosti do správy spoločenstva s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania. Prvým krokom pre vznik členstva v spoločenstve je že si vlastník požiada o vstup podpísaním prístupovej zmluvy. Táto je k dispozícii u výboru a je možné si ju stiahnuť aj na tejto web stránke. Aj člen spoločenstva sa môže rozhodnúť, že súčasťou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa stanú jeho nehnuteľnosti, ktoré dovtedy ich súčasťou neboli. Na to, aby sa nehnuteľnosť mohla stať súčasťou spoločne obhospodarovaných nehnuteľností, je potrebný súhlas väčšiny jej podielových spoluvlastníkov, počítanej podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov.

Členstvo v spoločenstve vzniká aj nadobudnutím spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo spoluvlastníckeho podielu prevodom na základe kúpnej, darovacej či zámennej zmluvy alebo dedením.Zmluva o prevode vlastníckeho podielu nehnuteľnosti musí mať písomnú formu.Nadobúdateľ nového vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti sa stáva členom spoločenstva a vstupuje do práv a povinností člena spoločenstva v rozsahu nadobúdanej nehnuteľnosti dňom zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Vstupom nového člena a nových nehnuteľností do spoločenstva sa mení počet jeho členov aj výmera spoločne obhospodarovaných nehnuteľností a teda sa mení aj zmluva o spoločenstve.Meniť zmluvu spoločenstva je oprávnené len valné zhromaždenie, so súhlasom nadpolovičnej väčšiny členov.Preto pristúpenie nových členov podlieha odsúhlaseniu valným zhromaždením spoločenstva.

Vstupom do spoločenstva sa člen vzdáva možnosti voľného nakladania s nehnuteľnosťou, s ktorou do spoločenstva vstúpil. Vstupom do spoločenstva člen súhlasí s tým, aby na jeho pozemkoch, ktoré tvoria spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, spoločenstvo bez potreby ďalšieho súhlasu vykonávalo všetky činnosti vyplývajúce zo zmluvy, platných právnych predpisov a podľa schváleného plánu činnosti. Ak zhromaždenie nerozhodne inak, zisk spoločenstva sa delí medzi všetkých členov spoločenstva podľa veľkosti ich podielov, bez ohľadu na to či sa na ich pozemkoch v danom období uskutočňovala alebo neuskutočňovala ťažba alebo iná činnosť.Teda o hospodárení na spoločných nehnuteľnosti rozhoduje výlučne spoločenstvo prostredníctvom svojich orgánov.

Spoločenstvo zabezpečuje hospodárenie na uvedenej nehnuteľnosti, realizuje zalesňovanie, prečisťovanie, prebierku a ďalšie činnosti ako sú čistenie porastov, plánovanie, projektovanie, výstavbu a úpravu lesných komunikácií, vykonáva odvodňovacie a iné účelové opatrenia. Vykonáva plánovanú aj kalamitnú ťažbu dreva, realizuje opatrenia proti škodcom, stráženie porastov a spolupracuje s orgánmi verejnej správy. Spoločenstvo je obhospodarovateľom lesa a plní všetky povinnosti, ktoré mu z toho vyplývajú podľa platných predpisov. Okrem toho uhrádza za svojich členov daň z nehnuteľností za pozemky, ktoré sú súčasťou spoločenstva.

Každý z členov spoločenstva je oprávnený so svojou nehnuteľnosťou a so svojim spoluvlastníckym podielom voľne disponovať a môže ho previesť na tretiu osobu alebo na iného člena spoločenstva.Prevod spoluvlastníckeho podielu je obmedzený len zákonným predkupným právom ostatných podielových spoluvlastníkov predmetnej nehnuteľnosti.

Ak sa väčšina podielových spoluvlastníkov niektorej nehnuteľnosti rozhodne vystúpiť zo spoločenstva, oznámia túto skutočnosť výboru s predložením súhlasných stanovísk nadpolovičnej väčšiny podielnikov danej parcely. Rovnako ako pri vstupe, tak aj pri vystúpení zo spoločenstva sa jedná o zmenu zmluvy a preto aj s vystúpením musí súhlasiť valné zhromaždenie spoločenstva nadpolovičnou väčšinou všetkých členov.Vystupujúci členovia sú povinní zabezpečiť zameranie a vyznačenie predmetnej parcely v teréne a sú povinní uzatvoriť dohodu so spoločenstvom, v ktorej sa zaviažu nahradiť náklady, ktoré boli vynaložené v rámci starostlivosti o les, ako aj príjmy, ktoré pochádzali z hospodárenia spoločenstva na ostatných nehnuteľnostiach tvoriacich spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť. Po splnení týchto podmienok bude nehnuteľnosť vypustená zo zoznamu pozemkov, tvoriacich spoločne obhospodarované nehnuteľnosti a výbor túto skutočnosť oznámi na príslušný správny orgán. Členstvo v spoločenstve zaniká aj prevodom či predajom vlastníckeho podielu na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo smrťou člena spoločenstva. Členstvo v spoločenstve po zomrelom členovi spoločenstva nadobúda jeho dedič v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka.

V zmysle § 4 zákona č. 326/2005 Z.z.o lesoch v sú vlastníci povinní po vystúpení zo spoločenstva v stanovenej lehote prihlásiť sa na príslušný lesný úrad ako obhospodarovatelia lesných pozemkov, preukázať oprávnenie na hospodárenie v lese a musia mať aj uzatvorenú zmluvu s odborným lesným hospodárom. Po vystúpení zo spoločenstva sú povinní znášať všetky náklady spojené s obhospodarovaním lesa, ktoré vyplývajú z platných predpisov ako aj plniť daňové povinnosti.