Historicky všeobecne overeným spôsobom preukazovania vlastníckeho práva k pozemkom je zápis vo verejnej (štátnej)
evidencii. Predmetom zápisu je jednak pozemok samotný a jeho určovacie znaky a jednak vlastnícke prípadne
iné práva k ním a ich obmedzenia. Vzhľadom na rôzne politicko-právne zmeny od roku 1945 dnešný kataster
nehnuteľností neodráža reálny stav vlastníctva k pozemkom. V minulosti sa z rôznych dôvodov do pozemkových kníh
nedostali niektoré konfiškačné rozhodnutia (Benešove dekréty), prídely pôdy, združstevňovanie pôdy, dedičské
konania či rôzne kúpnopredajné zmluvy medzi občanmi. Navyše, v pozemkových knihách sa neuvádzali adresy ľudí,
ich dátumy narodenia, prípadne rodné čísla, čo je potrebné pri zápise vlastníckeho práva k pozemku predložiť dnes.
Zvlášť negatívny vplyv na centrálnu evidenciu pozemkov malo to, že po roku 1951 už zápis v pozemkovej knihe
nebol podmienkou vzniku a preukázania vlastníctva. Význam pozemkových kníh sa zásadne znížil, pretože sa nimi
už právo neriadilo. Po roku 1964 sa viedla len tzv. evidencia nehnuteľností, ktorá neobsahovala komplexné
informácie o právach k parcelám. Neporiadok v centrálnej evidencii pozemkov a vo vlastníckych právach sa stal
vážnou prekážkou podnikania najmä po novembri 1989. Nevyhovujúci stav evidovania vlastníckeho práva k pozemkom
sa začal riešiť až v roku 1991, kedy sa zakladala evidencie právnych vzťahov k pôvodným nehnuteľnostiam.
Prijatím zákona č. 330/1991 Zb. „O pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách“ sa predpokladalo, že problém komplexného evidovania vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam bude vyriešený. Na základe toho zákona sa rozpracovalo 87 projektov pozemkových úprav.
Počas aplikačnej praxe sa ale ukázal postup podľa tohto zákona časovo aj finančne náročný. Hlavnými príčinami
bola rozdrobenosť pozemkového vlastníctva, neschopnosť doložiť vlastnícke vzťahy a bol aj nízky záujem vlastníkov
o usporiadanie svojho majetku, pretože v praxi to bolo väčšinou ťažko realizovateľné.
Po zhodnotení skúseností sa vypracovala tzv. „Koncepcia usporiadania pozemkového vlastníctva v SR” a schválené
bolo aj „Organizačné zabezpečenie projektu usporiadania pozemkového vlastníctva”. Na základe týchto dokumentov
sa začali spracovávať zjednodušené registre vlastníckych práv.V roku 1995 bol prijatý zákon
NR SR č. 180/1995 Z.z. „O niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom“. Obsahom tohto zákona
bolo konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim. Zisťovali sa všetky dostupné údaje o pozemkoch
a na ich základe bol schválený register obnovenej evidencie pozemkov (tzv.ROEP). Jeho účelom bolo jednorázovo
vyhotoviť a následne aktualizovať súhrn dostupných údajov, ktoré poskytli určitú právnu istotu a súčasne umožnili
preukazovanie vlastníckeho práva všeobecne platným spôsobom. Následne boli zostavené a schválené dva registre pre
evidenciu parciel, register „E“ a „C“. Z pôvodného počtu 3525 katastrálnych území v Slovenskej republike bolo
v roku 1996 schválených celkom 608, v ktorých sa malo postupne uskutočňovať konanie na základe ROEP. Zmyslom toho
bolo sústrediť všetky dostupné údaje o pozemkoch v danom katastrálnom území a o právnych vzťahoch k nim.
To v konečnom dôsledku znamenalo zrýchlenie operácií na trhu s nehnuteľnosťami a aj zvýšenie právnej istoty
vlastníkov k nehnuteľnostiam.
Parcely registra C katastra nehnuteľností sú parcely, ktorých hranice sú zobrazené na katastrálnej mape,
čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E. Register C pokrýva celé katastrálne územie, to znemená,
že každý pozemok je obsiahnutý v nejakej parcele registra C. Parcely registra E katastra nehnuteľností sú parcely
zapísané v katastri, ich hranice sú zobrazené na katastrálnej mape ale nie sú v teréne viditeľne zamerané.
Sú to napríklad prípady malých roličiek, začlenených do veľkých lánov, ktoré obhospodarovalo Jednotné roľnícke
družstvo.Počas zameriavania pozemkov do r. 1964, kedy začali vznikať dnešné katastrálne mapy, boli zaznamenané
len veľké obhospodarovaná parcely a malé pozemky v registri E neboli usporiadané.
V súčasnosti je celá SR je zobrazená v katastrálnych mapách a rozdelená na parcely registra „C“, ktoré sú
označovane v zmluvách ako parcely CKN. Často sú úplne odlišné od parciel registra „E“, lebo to boli väčšinou
parcely prevzaté z pôvodného stavu zapísané len v pozemkových knihách. Parcely EKN sú zobrazené na mape určeného
operátu a parcely CKN sú zakreslené v katastrálnej mape. Parcely registra E majú často hranice v teréne nezreteľné.
Pozemok existuje, ale je súčasťou väčšej parcely. Je tu potrebná identifikácia a prevod parciel na stav
registra „C“. Pri EKN parcelách nie je ani rozhodujúci druh daného pozemku, ako je uvedený v LV.Neplatí,
že jedny sú napríklad orná pôda a druhé len zastavané plochy.
Vlastníci, alebo užívatelia pozemkov, ktoré sú na liste vlastníctva zapísané ako parcely registra „E“ katastra
nehnuteľností môžu si tieto pozemky previesť do registra „C“. Na tento účel slúži geometrický plán na obnovenie
pôvodných pozemkov registra „E“. Parcely registra „E“ katastra majú na liste vlastníctva uvedený druh pozemku,
ktorý nie je záväzným údajom a nemusí byť platný. Pri prevode parcely E na parcelu C sa môže zmeniť aj výmera
parcely, z toho dôvodu sa odporúča vyhotoviť si geometrický plán na obnovu pôvodných pozemkov pri kúpe a predaji
pozemkov. Problémom môže byť aj získanie úveru a založenie pozemku z dôvodu nejednoznačnosti výmery a druhu pozemku.
Tu sa tiež odporúča vyhotoviť si geometrický plán. Prevod parcely z registra E na parcelu registra C bude
bezpodmienečný, ak chcete na týchto pozemkoch stavať stavbu a získať stavebné povolenie.Na vyňatie z pôdneho
fondu je potrebný geometrický plán.
Cieľom vzniku registra bolo vykonať vlastnícku inventarizáciu pozemkov a identifikovať vlastníkov.
Kataster nehnuteľností sa tak dal do súladu s reálnymi vlastníckymi vzťahmi k pozemkom.
Dôsledkom toho však je, že obrovské výmery pôdy tzv.nezistených vlastníkov prepadajú v prospech štátu
a následne ich získavajú obce.Zákon číslo 180/1995 stanovuje, že od 1. septembra 2005 pozemky s nezisteným
vlastníkom prechádzajú do vlastníctva štátu. Podmienkou je, aby minimálne rok boli v katastri nehnuteľností
zapísané ako pozemky nezistených vlastníkov. Pozemky nezistených vlastníkov sú po zápise registra v správe
Slovenského pozemkového fondu, prípadne v správe štátnej organizácie lesného hospodárstva (lesné pozemky),
ale vlastnícke práva nezistených vlastníkov sú stále platné. Ak sa niekto identifikuje ako nezistený vlastník,
musí preukázať k danému pozemku svoje vlastnícke práva, alebo práva svojich predchodcov verejnou listinou,
ktorá tieto práva osvedčuje. Po preukázaní vlastníctva je majiteľ zapísaný do katastra nehnuteľností.
Pri usporiadaní právnych vzťahov k pozemkom, ktorých vlastník je nežijúcou osobou je potrebné podať na príslušný
okresný súd žiadosť o začatie dedičského konania podľa mena poručiteľa. Po zápise vlastníka pozemku na miesto
nezisteného vlastníka na liste vlastníctva, zaniká aj správa pozemku v Slovenskom pozemkovom fonde.